O Zuzane Holúbekovej
Zuzana Holubeková je naivná maliarka z Kovačice, narodená v roku 1955, a jedna z najvýznamnejších predstaviteľiek súčasného kovačického naivného umenia. S Kovačicou je spätá po celý svoj život, kde má aj vlastný ateliér a jej umelecká tvorba je hlboko zakorenená v duchu slovenských tradícií, roviny a života vojvodinskej dediny.
Jej obrazy sa vyznačujú sýtou farbou, výraznou ženskou citlivosťou a komplexnými tónmi, pričom medzi jej časté motívy patrí láska, plodnosť, slnko, pšeničné polia, kvety a banátska krajina. Kritici zdôrazňujú, že jej diela spájajú idylickú víziu minulosti s osobným, súčasným výrazom, vďaka čomu jasne vyniká v rámci kovačickej školy insitného umenia. Je známa najmä svojimi odvážnymi a sugestívnymi postavami, ako aj silnou, miestami erotickou energiou svojich kompozícií. Vystavovala samostatne aj kolektívne doma aj v zahraničí a podľa dostupných údajov mala do roku 2021 najmenej 44 samostatných výstav.
Venuje sa aj práci s deťmi a od roku 1999 vedie vzdelávací projekt – školu ľudovej maľby pre deti. Je uznávaná ako autorka bohatého a osobitého diela, ktoré zaujíma dôležité miesto v súčasnom insitnom umení Kovačice.
Kritiky
Ján Botík,
Profesor, PhD
Zuzana Holúbeková rozšírila počet žensých predstaviteľov kovačického a banátskeho maliarstva, zaradila sa k Zuzany Chalupovej, Anny Kňazovicovej, Anny Kotvášovej. Už u niektorých z týchto maliariek bol evidentný určitý špecifický ženský prístup k zobrazovaným javom. Pripomeňme aspoň neobyčajne vrúcný vzťah k deťom u Zuzany Chalupovej. Ženský uhol pohľadu nachádzame aj na obrazoch Zuzany Holúbekovej.
Akže v tvorbe Martina Jonáša bola výrazne zastúpená téma mužskosti, akejsi nadradenosti muža nad ženou, čo vyplynulo z patriarchálneho usporiadania vzťahov v tradičnej roľníckej pospolitosti, na obrazoch Zuzany Holúbekovej je zasa výrazne zastúpený ženský spôsob reflektovania sedliackeho života. Najzreteľnejšie je vyjadrený v zobrazení ťažkého údelu žien. Najmä tých, ktorým prichádzalo žiť s nezodpovedným a ľahtikýrskym mužom – pijanom (Evin osud). Rozdielne je aj zobrazenie obsahu symboliky hlavnej plodiny – kukurice. Akže u Martina Jonáša sú zvýraznené hospodársko – existenčné, ako aj erotické aspekty, Zuzana Holúbeková sa priklonila k zvýrazneniu vďakyvzdania za dobrodenie tejto plodiny.
Lawrence Mitchell,
„BBC Travel“
Kovačica je známym centrom insitného umenia, ktoré praktizujú miestni obyvatelia slovenčiny, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva Kovačice. Insitnému umeniu sa začali venovať v 40. rokoch 20. storočia. V centre mesta sa nachádza Galéria insitného umenia, kde sú vystavené diela týchto umelcov. Hoci výraz „naivný“ nie je univerzálny, keď ho tu vidíme pri jeho zdroji, je nepopierateľne svieži. Insitné umenie pozostáva z bežných tém a motívov – rustikálne krajiny polí, rovín, dedinských domov a domácností, roľníci zobrazení s veľkými rukami v tradičných krojoch, husi a sliepky, slnečnice, ružolíce deti a Rómovia. Prekvapujúce je však široké spektrum a mnohé variácie osobných prejavov v rámci insitného štýlu, pretože každý umelec má svoj vlastný jedinečný štýl. Plátna znázorňujú snové a éterické scény splnených túžob. Jeden obraz zobrazuje opitého muža spiaceho pod stromom s fľašou v ruke; iný zobrazuje nahú ženu na koni zostupujúcu z neba. V tomto dokonalom svete sú všetci opilci dobrosrdeční, deti majú ružové líčka a polia prekypujú kvetmi; sexuálna láska je úplná a nevinná.
Hneď vedľa galérie som objavil jednu z najznámejších autoriek v Kovačici, ktorú som našiel pri práci v jej ateliéri. Zuzana Holubeková sa narodila v Kovačici a väčšinu svojho života tu strávila, hoci vystavovala aj v zahraničí a zúčastňovala sa seminárov a umeleckých kolónií po celej Európe. Jej tvorba sa úplne líši od diel, ktoré som videl v galérii. Jej plátna obsahujú nepopierateľnú erotickú kvalitu a krajiny sa zdajú byť nabité ženskou sexuálnou energiou. Maľuje banátsku vidiecku krajinu s leskom takmer psychedelickej brilantnosti, zatiaľ čo jej obloha pôsobí turbulentne a takmer toxicky. Na jednom obraze s názvom „Panónsky fénix“ stojí kohút vzpriamene na slnečnici s krídlami rozprestierajúcimi sa k oblohe. Obraz rámuje vineta s tmavými, dymovými okrajmi. Keď Zuzana odloží štetec, aby mi ukázala rodinné fotografie a povedala mi viac o svojom živote, cítim, že v jej tvorbe je viac sily než len silná predstavivosť.
Vladimír Valentík,
historik umenia
Naivná tvorba Zuzany Holúbekovej zapadá do kontextu kovačického naivistického umenia v jeho súčasnej podobe.
Olejomaľby Zuzany Holúbekovej sú predovšetkým idylickým zobrazením našej minulosti – alebo skôr našej prikrášlenej minulosti, ktorú by sme si chceli pamätať presne tak, ako ju maľuje Zuzana Holúbeková.
Osobitosťou jej umeleckej tvorby a jej špecifickou témou je láska. Je to láska spojená s plodnosťou, archetyp, ktorý viažeme k Panónskej nížine; preto sa tieto olejomaľby Zuzany Holúbekovej snažia zosobniť do ľudských postáv tie sily – vrátane plodnosti – ktoré sú všade okolo nás, v nás a vďaka ktorým existujeme. V týchto obrazoch, ak sa pozriete pozorne, nájdete a uvidíte o niečo odvážnejšie akty, ktoré sú pre insitné umenie atypické a nezvyčajné.
Ak však tieto postavy vnímate ako zosobnenie síl, ktoré držia tento kozmos pohromade a umožňujú tomuto vesmíru pretrvávať, potom je to nová a príkladná perspektíva, cez ktorú sa môžete pozerať na obrazy Zuzany Holúbekovej.
Anna Vašeková,
Profesor slovenského jazyka a literatúry
Naplň si oči farbami, ktoré sa vlnia prúdom krásy. Márna je tvoja snaha polapiť
ich. To, čo naháňaš svojou túžbou je tieň.
Poprezeráte, sem – tam prebehne tieň spoznania seba, sekvence svojho života
dohady prelietnu z jedného obrazu na druhý a Zuzana Holúbeková, čiže Kristína
Jonovská, riadená inštynktom a temperamentom farieb, ani po tomto lete ešte nezloží
svoje krídla. Predĺži sa vznášať vo výtvarnom ako i v poetyckom étere. Hlas sa jej ladí
s melódiou hlasného smiechu, s úspechom, ktorý dáva v pohybe, s putami, ktoré patria
minulosti a s nádejou o ešte tesnejšiu spoluprácu s kolískou svojých predstáv.
Na nekonečných chodníkoch sveta uprostred nespočetných činnosti, jej bytosť je
rozptýlená medzi Kovačicou a Macedónskom. Ako výtvarník ju sústreďuje obrazmi
a ako básnik?
Keď postrehneme svoj malý život, vždy a všade, zdá sa že nespočetné množstvo
nich sa pričinilo za jeho bledú prítomnosť.
Uvedomíme si vtedy slová úcty a vďaky. V podobe olejomalieb a grafík, alebo
interpretáciou umeleckého slova, Kristína Jonovská núka vďaku tej časti Panónskej
nížiny, kde vyklíčili a zmohutneli jej korene a kde sú tiene, ktoré človek naháňa svojou
túžbou dlhé a hranaté. Kúzlo štetca rozohná mračná. Iste!